Vytváranie podnetného prostredia a správne vzory chovania sú základom pre to, aby deti dokázali čeliť výzvam bez straty sebadôvery
Nedávno sa sťažoval jeden manželský pár, že ich dieťa sa nenaje kým nemá pred sebou tablet s rozprávkou. Čo s tým majú robiť? Odpovedzte si sami. To mu niekto dal ten tablet, niekto mu od začiatku dovolil, niekto mu vytvoril ten návyk, že pri jedle môže pozerať rozprávku a teraz chcete, aby to nie to iný vyriešil?
To mi chcete povedať, že to štvorročné dieťa si išlo samé kúpiť tablet? Pozrite sa do zrkadla a uvedomte si, že tie podmienky vytvárame my a to je niečo, čo nechceme prijať. Nie sme dôslední v určitých pravidlách, limitoch, poriadku. Viete, keď mamka prinesie z obchodu nejakú plastovú hračku, dieťaťu to nie je vzácne, ale ak otec spolu so synom niekde v dielničke vyrobí loďku, tak k tej hračke máte vzťah, lebo ste museli ísť do lesa, nájsť vhodné drevo, bolo na nej kus práce.
My nezabránime tomu nadbytku, ale ja môžem vychovávať a vytvárať v tých deťoch práve tie vzťahy k určitým veciam a k činnostiam.
Keď teda dieťa má vzťah k počítaču, prečo ho nemá k pohybovým aktivitám? Nehádajte sa, netlačte extrémne, ale to semienko zasievate už tým, že to robíte vy.
Vybrané z rozhovoru s vynikajúcim, uznávaným mentálnym koučom Mariánom Jelínkom
Ilustračná foto Depositphotos.com
